Euro 26

Hádzanárske Slovensko zažíva vlnu eufórie! Naši mladí reprezentanti dosiahli historický úspech a zabezpečili si postup na Majstrovstvá Európy 2026 v Srbsku. Súčasťou tohto víťazného tímu sú aj dvaja talentovaní hráči, Gabriel Török a Matúš Stachovič, ktorých hádzanársky príbeh začal v Malackách v kluboch Strojár Malacky a následne HC Záhoráci. O tom, aké sú ich pocity po turnaji, aké ambície majú do budúcnosti, a čo bolo kľúčové na ceste za snom, sme sa porozprávali nielen s nimi, ale aj s ich dlhoročným trénerom Tomášom Stachovičom.

Ako sa na celý úspech pozerajú hlavní aktéri, Gabo a Matúš? Opýtali sme sa ich priamo na ich pocity a plány do budúcnosti:

Aké sú vaše bezprostredné pocity po tom, ako ste „splnili misiu“ a postúpili na EURO 2026? Ako sa teraz pozeráte na samotný turnaj?

Gabo:
„Aj po pár dňoch, čo som doma, z toho mám neuveriteľný pocit. Stále mi chýbajú slová na to, čo sa nám podarilo dosiahnuť.
Postúpiť sme síce chceli, no nečakal som, že súperov porazíme s takým výrazným rozdielom. Vedeli sme niečo len o jednom súperovi, ktorým bola Čierna Hora. O Holandsku a Ukrajine sme sa dozvedeli vlastne až priamo na kvalifikácii. Predtým sme totiž nemali k dispozícii žiadne videozáznamy ani o jednom z nich, preto sme informácie o nich zisťovali až v deň zápasu.
Podľa mňa sme splnili všetko, čo sa dalo. Do každého zápasu sme nastúpili naplno a trénerove úlohy sme plnili veľmi dobre, čo napokon dokazujú aj samotné výsledky.
Na celý turnaj sa pozerám veľmi pozitívne. Určite nám to ako hráčom dalo veľmi veľa cenných skúseností. Navyše, prišlo nás podporiť množstvo ľudí, za čo sme boli nesmierne vďační. Ďakujeme im za to, že nás po celý čas naplno povzbudzovali a vytvorili pri každom zápase vynikajúcu atmosféru. Nie nadarmo sa hovorí, že fanúšikovia sú ôsmym hráčom tímu!“

Matúš:
„Je to skutočne skvelý úspech! Nečakali sme, že celým turnajom prejdeme až tak hladko. Nesmieme však zabudnúť, že to najdôležitejšie nás ešte len čaká, a preto sa s týmto úspechom nesmieme uspokojiť tak skoro.“

S akými ambíciami pocestujete na EURO 2026? Na čo sa budete v najbližšom období vo svojej príprave najviac sústrediť, aby ste boli čo najlepšie pripravení reprezentovať Slovensko a ukázať to najlepšie z vašej hádzanej?

Gabo:
„Bude to úplne iné, čakajú nás kvalitnejšie tímy a oveľa ťažšie zápasy. Určite chceme dosiahnuť čo najlepší výsledok!
Môžeme sa motivovať napríklad našimi dievčatami, ktoré vyhrali Majstrovstvá Európy. Dúfam, že sa to podarí aj nám, aj keď to bude nesmierne náročné.
Určite sa budem sústrediť na to, aby som nestratil kondíciu, ďalej zlepšoval svoje strelecké schopnosti a pracoval na lepšom výskoku. Taktiež sa budem pripravovať aj mentálne, pretože to bude opäť niečo nové. Predsa len, budeme hrať o titul majstra Európy, takže mentálna stránka je extrémne dôležitá.
To hlavné, o čo sa budem starať, je zdravie – nechcem sa zbytočne zraniť alebo ochorieť. To by ma len spomaľovalo na ceste k najlepšej forme, s ktorou chcem ísť reprezentovať Slovensko.“

Matúš:
„Ja sa budem musieť zlepšiť vo všetkých smeroch, či už v obrane, alebo v útoku. Chcel by som totiž v tíme získať oveľa väčšiu rolu, akú mám doteraz. Preto ma v najbližších mesiacoch čaká tvrdá drina a predovšetkým snaha vyhnúť sa zraneniam.“

Obliecť si reprezentačný dres a dosiahnuť takýto úspech je obrovská pocta. Čo pre vás osobne znamená reprezentovať Slovensko, najmä s vedomím, že ste obaja z Malaciek a reprezentujete aj váš materský klub HC Záhoráci?

Gabo:
„Je to pre mňa obrovská pocta reprezentovať Slovensko a postúpiť na Majstrovstvá Európy 2026 v Srbsku. Reprezentovať našu krajinu je pre mňa česť, pretože ako malému by mi nikdy nenapadlo, že by som sa mohol dostať až sem.
Som veľmi rád, že môžem reprezentovať nielen Slovensko, ale zároveň aj svoj materský klub.
Veľké poďakovanie by som však chcel venovať hlavne môjmu trénerovi, ktorý ma vedie už od prípravky, Tomášovi Stachovičovi. Už vtedy, keď som bol v prípravke, povedal mojej mame, že raz budem reprezentant. Za to mu veľmi ďakujem, pretože úprimne, nemá to so mnou ľahké.
Chcel by som sa poďakovať aj ostatným trénerom, ktorí ma trénovali, ako sú Ondrej Sakar a Bojan Cirić. A, samozrejme, veľké poďakovanie si zaslúžia aj moji rodičia.“

Matúš:
„Je to skvelý pocit a som veľmi vďačný, že som dostal túto príležitosť. Nie som totiž zvyknutý, že mám v nominácii isté miesto.
Toto boli vlastne moje prvé medzinárodné zápasy v reprezentácii, a preto veľmi dúfam, že budem mať možnosť zahrať si aj v lete v Srbsku.“

Cítite v tejto chvíli zvýšenú hrdosť aj za svoj klub a za Malacky? Aký odkaz by ste chceli poslať mladým hádzanárom?

Gabo:
„Áno, cítim! Som hrdý nielen sám na seba, ale zároveň aj na klub, pretože nám dávajú naozaj mimoriadne dobré podmienky na to, aby sme sa zlepšovali a posúvali ďalej.
Mladým hádzanárom môžem odkázať, nech veľa trénujú, nech si idú za svojím snom, a verím tomu, že sa im to raz splní. Nech tiež počúvajú svojich trénerov, pretože tréneri vedia, čo je najlepšie pre klub aj pre jednotlivca.“

Matúš:
„Skôr som klubu veľmi vďačný za podmienky, ktoré tu mám. Mnoho chalanov v mojom veku nehráva pravidelne extraligu ako ja. Preto si myslím, že treba na sebe poctivo pracovať, či už fyzicky, alebo mentálne.“

Postup na EURO 2026 je obrovský míľnik. Zmenil tento úspech vaše sny alebo ciele v hádzanárskej kariére? Ako sa teraz pozeráte na svoju budúcnosť?

Gabo:
„Určite to zmenilo moje ciele. Doteraz bol mojím cieľom postup na EURO 2026. Keďže sa nám to podarilo, teraz mám za cieľ, aby sme EURO 2026 vyhrali! A, samozrejme, chcel by som raz hrávať v zahraničí, ideálne v nemeckej Bundeslige alebo v španielskej lige.“

Matúš:
„Mojím najväčším snom je hrať nemeckú Bundesligu a všetko ostatné je v podstate bonus. Viem, že je to veľmi nepravdepodobné a je to ešte ďaleko, ale verím, že sa mi to podarí a účasť na tomto EURE ma k tomuto snu priblíži.“

Čo by ste chceli, aby si fanúšikovia Slovenska najviac zapamätali z vašej hry a prístupu počas turnaja EURO 2026?

Gabo:
„Asi našu energiu a to, že sme vždy odhodlaní dať do toho maximum. Vždy sa budeme snažiť, aby to skončilo v náš prospech! A verím, že fanúšikovia uvidia aj našu peknú hádzanú.“

Matúš:
„Bojovnosť, tvorivosť, herný prístup a hlavne to, že som bol súčasťou celého tohto úspešného príbehu.“

Keďže sa úspech nerodí zo dňa na deň, ale začína sa v klubovom prostredí a pod dobrým vedením, požiadali sme o komentár aj Tomáša Stachoviča, trénera HC Záhoráci, ktorý chlapcov sprevádza od ich hádzanárskych začiatkov:

Tomáš, sprevádzal si týchto chlapcov od ich hádzanárskych začiatkov v Malackách. Videl si v nich potenciál už ako v deťoch a vedel si, že to dotiahnu takto ďaleko?

„Nie, dopredu som nevidel. Boli úplne maličkí prváčikovia… Hoci sme si občas ‚zažartovali‘, napríklad s Gabovou maminou, že ľavákov je málo a ak bude Gabo makať, bude určite reprezentant! 😊
Na začiatku majú všetci podobnú šancu niečo v hádzanej dosiahnuť, takže napríklad v minihádzanej som si len málokedy povedal ‚z toho nič nebude‘. Čím sú chlapci starší, tým viac sa prejavuje ich vlastná túžba byť športovec, hádzanár.
Úloha a vplyv mládežníckeho trénera alebo rodiča sa síce postupne oslabuje, ale stále je veľmi dôležitá. Avšak do popredia sa dostávajú hráčske a trénerské vzory (odborníci na hádzanú, kondiční tréneri, mentálni tréneri a podobne), ktorí dokážu veľmi ovplyvniť smerovanie hráča. Je potom na každom, čo si z toho zoberie.“

Čo si myslíš, že bol ten kľúčový moment v ich kariére, kedy urobili najväčší skok, a vďaka čomu sa im to podarilo? (disciplína, podpora rodiny, práca v klube…)

„Myslím si, že v ich prípade sa ešte o kariére nedá hovoriť. Sú to chlapci, ktorí hádzanú milujú a sú ochotní zobrať si to, čo sa im ponúka.
Obaja chodili na ‚štúrku‘ (ZŠ Štúrova ul.), kde mali popri telesnej výchove aj športovú prípravu. Veľmi im prospelo, že išli na strednú športovú školu a majú možnosť mať navyše ranné tréningy pred školou. Tam si vytvorili aj výborný vzťah s Bojanom Ćirićom, trénerom extraligového ‚áčka‘ Záhorákov, ktorý ich, napriek mladému veku, zaradil do extraligovej zostavy už minulú sezónu. Práve tam začali byť konfrontovaní so silnou mužskou hádzanou.
Určite im pomáha podpora rodiny aj prostredie družstva, kvalita a kamarátstvo spoluhráčov, s ktorými vyrastajú. Chlapci sú spolu od prvej triedy základnej školy, pochodili obrovské množstvo turnajov – od minihádzanej až doteraz – a vytvorili si silnú emočnú väzbu na hádzanú. A ja viem, že v družstve máme podobný potenciál ešte aspoň u dvoch, troch hráčov…“

Reprezentácia je ocenenie práce celého klubu. Ako vnímaš tento úspech v kontexte výchovy talentov v HC Záhoráci a aká je to motivácia pre celý klub?

„Paradoxne, je to stále len začiatok cesty. Už sme mali chlapcov v reprezentácii, napríklad z minulej generácie, ktorú som tiež trénoval, a dnes už hádzanú nehrajú, alebo len rekreačne.
Preto je naším cieľom dotiahnuť chlapcov do mužskej kategórie a tam sa snažiť urobiť z nich hráčov, ktorí budú veľa sezón pôsobiť v dobrých ligách alebo doma na Slovensku, napríklad v Záhorákoch a zároveň budú tvrdo pracovať na tom, aby sa dostali do seniorskej reprezentácie.
Veľa záleží od toho, aké podmienky budeme vedieť pre chlapcov vytvoriť. Podmienky pre šport na Slovensku stále nie sú ideálne a podpora zo strany štátu a silných partnerov – sponzorov, ktorí by sa mohli podieľať na hodnotách, ako je napríklad výchova reprezentantov Slovenska – je veľmi slabá.
V Malackách to zachraňuje mesto, za čo sme veľmi vďační. Veríme, že aj takéto úspechy budú vytvárať priestor pre silnejšiu podporu hádzanej v regióne.“

Aké sú tvoje najväčšie želania alebo ciele, ktoré by si chcel, aby chalani dosiahli na EURO 2026? Čo by bol pre teba, ako pre ich dlhoročného trénera, najväčší úspech z ich pohľadu na tomto turnaji?

„Ak sa budeme baviť o reprezentácii ako takej, budem fandiť Slovensku každý zápas a každú sekundu a veriť, že krok za krokom sa im podarí dosiahnuť dobré umiestnenie. Aj keď si netrúfam povedať aké, pretože konfrontácia so svetovou špičkou, ktorou EURO je, bude veľmi náročná. Zároveň to však môžu byť cenné skúsenosti pre všetkých chlapcov do budúcnosti.
Ak by som to mal brať z pohľadu chlapcov – Záhorákov – prajem si, aby sa im vyhýbali zranenia a aby sa im podarilo obhájiť si nomináciu na kvalifikačný turnaj. To si bude v najbližších mesiacoch vyžadovať veľmi tvrdú a cieľavedomú prácu pri plnení každodenných povinností.
Verím, že postup bude motivovať veľa chlapcov – hádzanárov v lige staršieho dorastu k tvrdej práci a túžbe zahrať si raz v reprezentačnom drese. Čo následne vytvorí ešte väčší konkurenčný boj a vyššiu kvalitu dorasteneckej ligy.“

Rozhovory s hráčmi a ich trénerom potvrdzujú, že postup na EURO 2026 je zaslúženým míľnikom a výsledkom tvrdej práce, podpory klubu HC Záhoráci a veľkej vďačnosti. Hráči sú nabití ambíciami, pričom ich ciele siahajú od výhry na majstrovstvách Európy až po angažmány v Bundeslige.

Je dôležité spomenúť, že úspech má ešte širší malacký rozmer vďaka Dušanovi Roškovi, ktorý je súčasťou realizačného tímu pri reprezentácii a v súčasnosti pôsobí v klube ŠKP Bratislava. Tento úspech je tak nielen víťazstvom slovenskej hádzanej, ale aj obrovskou motiváciou pre celé Malacky a región Záhoria. Je dôkazom, že poctivá práca a skúsenosti prinášajú svoje ovocie.

Teraz už nezostáva nič iné, len držať chlapcom palce, aby si splnili svoje sny na palubovke a úspešne reprezentovali Slovensko a hádzanú z Malaciek!

Autor: HC Záhoráci
Foto: SZH